UNDERDOSE - TILT
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Dalo by sa povedať, že táto skupina existuje už deväť rokov, keďže jej základy boli v Prešove položené v roku 2010, po vydaní jedného dema v roku 2012 sa však o rok nato odobrala na odpočinok, z ktorého sa prebrala až v roku 2017, kedy povstala v z troch štvrtín vynovenej zostave. Ako frontman v nej uplatnenie našiel aj Nihil (gitara, vokál), niekdajší člen industriálne darkmetalových KHADAVER a blackmetalových NECROFUNERAL.
Predpokladám, že srdce ho aj potom ťahalo k naozaj temnej metalovej hudbe a tak nové pôsobisko veľmi trefne našiel práve u IRIA. Tu sa hrá black metal vo svojej v podstate čistej podobe. Predošlú tvorbu nepoznám, debutový album je mojím prvým stretnutím s hudbou tohto spolku – predtým som stihol len záver setu v Collosseu –, ale aspoň tu nie som konfrontovaný s akýmsi „pokusom o niečo“, ale s nahrávkou, na ktorej je už jasne vyprofilovaná hudobná tvár a po zvukovej i grafickej stránke ide o „hotovú skupinu“.
Desať skladieb za štyridsať minút, album otvára i uzatvárajú inštrumentálne kúsky, ktoré sa napriek využitiu klávesov „nebijú“ s hlavnou hudobnou zložkou, ale skôr pre ňu pripravujú pôdu, resp. atmosféricky ukončujú temné a agresívne metalové besnenie. IRIA hrajú veľmi klasický čierny kov, dá sa povedať, že je vyslovene staroškolský. Staroškolský v zmysle príklonu k druhej generácii žánru, ktorá začala povstávať na prelome 80. a 90. rokov hlavne na Severe. Zlobnosť a zúrivosť niektorých riffov a vokálov odkazuje snáď až kdesi k „Deathcrush“ a na staré časy, kedy sa nič extra filozoficky neriešilo, odkazuje aj priamočiara jednoduchosť viacerých textov.
Oproti časom spred viac ako štvrťstoročia a tvorcom mýtu o chladnom, zlom a nemilosrdnom blackmetale sú však tvorcovia albumu „Pagan Terror“ o niekoľko levelov lepší hudobníci a šikovnejší skladatelia, a tak ich divoké rúbanie i metodicky presné rezanie nevyznieva ako nejaké hulvátske metalové drevorubačstvo. Na druhej strane je výsledkom ich práce s harmóniami, riffmi i melodikou a tempami veľmi autentická, silná atmosféra, niekde pripomínajúca marš čiernych légií pod runami smrti, inde zase víchor ženúci kúdoly snehu nad nočnou zimnou krajinou prekliatia či víriacu nenávisť v mozgu sériového vraha.
O tom, koľko sily môže byť v jednoduchosti, presvedčí úvodný motív v „The Day I Shall Rule“, vydarenosťou podľa mňa rovný vedúcemu motívu v „Allfoðr Oðinn“ alebo linkám v „Earth’s Last Picture“, prípadne „Moonrise Fields Of Sorrow“. Skladbám dominujú rýchlejšie i pochodové tempá a rezavý i trhajúci zvuk gitár vytvára s dobre zvládnutými bicími a basou kompaktný, i keď „predpisovo“ blackmetalový zvukový zážitok. V atmosfére ponurej zloby nie sú ani občasné akustické vyhrávky nejakým rozjasňujúcim lúčom a dobrý krákajúci i vrčiaci vokál celý vydarený debut korunuje.
7 / 10
1. Eye for an Eye
2. Pagan Terror
3. Höllen Marsch
4. Freezing Silence of the Darkened Ice
5. The Day When I Shall Rule
6. My Spirit of Omega
7. Musing of a Serial Killer
8. Plagueborn
9. Into the Eternal Sleep
10. Pro Defunctis
Pagan Terror (2019)
Höllen Marsch (SP) (2018)
The Day When I Shall Rule (SP) (2018)
Slovanský žrec (demo) (2012)
Vydáno: 2019
Vydavatel: Samovydanie
Stopáž: 40:01
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Jednočlenný projekt Kanaďana Jocelyna Galipeaua už dlouho vzývá raně osmdesátkový heavy metal a v současné vlně zájmu o kovové retro může být jeho nové album zajímavým tipem, pokud ovšem snesete, že umělcův pěvecký výkon dokáže občas mírně zatahat za uši.
Pro mě zásadní objev na slovenské scéně a to nejen v neotřelých nápadech, ale i v přístupu k tvorbě v rámci black a death metalu. Korunováno skvostným zvukem ze studia Pulp. A ano, máme v tu zpoždění v tom objevování. Asi rok.
Má to niekoľko dobrých nápadov, ale celkovo mi tu chýba akákoľvek ambícia. Je to celé uponáhľané, miestami aj dosť blbučké, herci žiadna sláva - skrátka taká spotrebná hororová jednohubka. Za návštevu kina to nestojí. 5/10, možno 6/10.
Naprosto unikátní slovenský projekt tematizující aktuální společenská i politická témata. Hudebně založený na žánrové hravosti kombinující alternativní rock, mathrock, jazzové elementy i postpunk.
Kytarista HIPPOTRAKTOR Sander Rom se svou druhou skupinou prezentuje zvláštní rockovou alternativu s nervózní atmosférou a funky prvky. I tvrdší a melodické polohy se objeví. Možná jen pro omezený okruh posluchačů, neboť to smrdí inspirací Mike Patonem.
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.